www.metzler-switzerland.com

Pánska košeľa súčasnosti prešla dlhým vývojom, pričom svoju terajšiu podobu získala až koncom 19. storočia.

Od roku 1871 sa začali používať košele, ktoré mali zapínanie na hrudi. Pred týmto dátumom sa košele obliekali cez hlavu. Až do 18. storočia sa nosila košeľa ako spodné prádlo,z ktorého bol vidieť iba golier, neskôr sa začala košeľa nosiť na vrchu. Dnes platí to isté ako v minulosti, že gentleman v prítomnosti dámy neodkladá sako a nezostáva iba v košeli.

Toto pravidlo sa v minulosti dalo len ťažko porušiť, hlavne keď si predstavíme, že dnešná vrchná košeľa bola v minulosti košeľou plniacou funkciu spodného prádla.

Odtiaľto pochádza konzervatizmus, ktorý je stále zakorenený vo vyššej spoločnosti a hlavne v západných krajinách. Štátnický akt,na ktorý by sa prezident, resp. predseda vlády dostavil bez saka iba v košeli , je doslova nemysliteľný.

Až do konca 19. storočia bola biela košeľa dôkazom noblesy. Takúto košeľu si mohol dovoliť nosiť iba človek, ktorý mal dosť peňazí, aby si mohol dať košele často prať a tým pádom ich musel mať dostatočné množstvo na striedanie.

Pretože sa pri každom druhu práce skvejúca sa bielosť takejto košele poškvrní, mohol si ju dovoliť nosiť len gentleman, kt. mal dostatok finančných prostriedkov.

Košele s prúžkom prišli do módy až koncom 19. storočia. Ako súčasť vtedajšieho oblečenia, vhodného pre mestských obchodníkov, sa presadzovali s istými tažkosťami.

Košele so vzorom totiž budili dojem, že majú zamaskovať nejakú nečistotu.

Ako kompromis sa objavili  pestré košele s bielym golierom a bielymi manžetami. Aj dnes sú kombinácie zo vzorovanej látky a bieleho goliera veľmi obľúbené, ale takisto nepôsobia tak seriózne ako biela košeľa.

Tvar goliera je zásadnou známkou štýlu každej košele.

Už v minulosti sa šili košele s rôznymi verziami golierov, a to ako u stojatých, tak aj u ležatých typov golierov. Až do konca 19. storočia prevládali rôzne variácie stojatých golierov. Stojaté goliere sa postupne menili na ležaté a od tridsiatych rokov 20. storočia sa košele so stojatým golierom nosia iba do fraku alebo smokingu.

Letné teploty nás privádzajú k otázke, či je vhodná do obleku košeľa s krátkym rukávom a viazankou. Košeľu s krátkym rukávom však nemožno kombinovať so sakom!  V praxi to značí, že ak si povolanie, resp. pracovné zaradenie vyžaduje biznis oblečenie, resp. spoločenské oblečenie, je nevyhnutné si obliecť košeľu s dlhým rukávom -  jedným z dôvodov je, že manžety košele by mali vyčnievať z rukávov saka na dĺžku cca. 2 cm. Musíme upozrorniť aj na to, že nie každá košeľa, hoc s dlhým rukávom ,  je vhodná pre biznismena, resp. na spoločenskú príležitosť. Preto je potrebné venovať výberu košele zvýšenú pozornosť a dbať pritom na kvalitu, vzhľad a komfort nosenia.

Košeľa, tak ako ju poznáme dnes, od dôb prvej svetovej vojny takmer nezmenila svoju podobu. Od tej doby prišlo iba k drobným úpravám, napr. keď vyšiel z módy trojdielny oblek s vestou,  dostala košeľa náprsné vrecko. No doteraz nie je všeobecne známy účel, na ktorý má náprsné vrecko na košeli slúžiť.